Dorota Abdelmoula-Viet – Vatican News

Władysław Findysz sa narodil v roku 1907 v Krościenku Niżnom neďaleko Krosna na juhu Poľska, na území, ktoré vtedy patrilo pod rakúsku správu. Jeho detstvo poznačila chudoba celého kraja i osobná dráma: matku stratil skôr, než mal päť rokov. Vyrastal v období veľkých historických otrasov, keď sa Poľsko po 123 rokoch delenia opäť vrátilo na mapu Európy ako samostatný štát. V roku 1927 vstúpil do kňazského seminára v Przemyśli a vydal sa na cestu, na ktorej hrdinsky naplnil slová svätého Pavla, že nič nás nebude môcť odlúčiť od Božej lásky.

Po kňazskej vysviacke pôsobil vo viacerých farnostiach, medzi nimi aj v Borysławi a Drohobyči na území dnešnej Ukrajiny, keďže časť vtedajšej przemyskej diecézy siahala za dnešnú východnú hranicu Poľska. Napokon prišiel do Nowého Żmigródu, kde sa stal farárom pri kostole svätých Petra a Pavla. Vtedy netušil, že sa tento chrám raz stane svätyňou zasvätenou práve jemu.

Jeho službu hlboko poznačila druhá svetová vojna. Nemecké úrady vysídlili všetkých obyvateľov obce spolu s otcom Findyszom a samotný Nowy Żmigród bol takmer úplne zničený. Po návrate 23. januára 1945 sa pustil do obnovy farského života a do pomoci ľuďom, ktorí prišli o domovy a niesli následky vojny. Čoskoro však musel čeliť novej hrozbe: represiám komunistického režimu a programovej ateizácii spoločnosti.

Pomáhal bez ohľadu na národnosť či vieru

Jeho priateľ Mieczysław Brożyna spomínal, že v ťažkých časoch okupácie dokázal ľuďom dodávať nádej: hovoril im, že všetko sa raz skončí a príde chvíľa, keď sa ľudia budú na život pozerať inak. Vedel sa vžiť do života druhých a potešiť ich, pomáhal chudobným a chorým. Cítil sa zodpovedný za každého človeka a za každú rodinu vo farnosti. „Myslím, že sa narodil na to, aby bol kňazom,“ dodal jeho priateľ.

Počas vojny s nasadením vlastného života pomáhal prenasledovaným a na smrť ohrozeným ľuďom bez ohľadu na ich národnosť či náboženstvo. Medzi nimi boli aj Židia, ktorým pomohol uniknúť do Maďarska.

Bezpečnostný úrad ho sledoval už od roku 1946. V roku 1952 ho školské úrady suspendovali z vyučovania náboženstva na miestnom gymnáziu a neskôr mu dvakrát odopreli povolenie na pobyt v pohraničnom pásme, čím mu znemožnili pastoračnú službu v časti farnosti. Najťažšie obdobie prenasledovania však prišlo v čase Druhého vatikánskeho koncilu.

Posledná fotografia kňaza Findysza, vyčerpaného väzenskými represiami a nedostatkom zdravotnej starostlivosti

Koncilový skutok dobra

Keď Ján XXIII. počas koncilových prác prosil veriacich o duchovnú podporu v podobe modlitieb a skutkov dobra, v Poľsku vznikla na podnet prímasa kardinála Stefana Wyszyńského iniciatíva nazvaná „Koncilový skutok dobra“. Tvorili ju konkrétne skutky a modlitby v rodinách a v poľskom prostredí ako podpora uskutočňovania koncilovej obnovy Cirkvi. Do tohto diela sa zapojil aj otec Findysz a povzbudzoval k nemu svojich farníkov.

Listy veriacim sa stali zámienkou na proces

Keď mal po operácii štítnej žľazy problémy s hlasom, napísal svojim farníkom viac než sto osobných listov. Povzbudzoval ich k sviatostnému životu, k prekonaniu závislostí, k zmiereniu a k ukončeniu rodinných i susedských sporov. Ľuďom žijúcim v nesviatostných zväzkoch pripomínal potrebu zmieriť sa s Bohom a usporiadať si situáciu v Cirkvi a ponúkal im pomoc pri uzavretí sviatostného manželstva.

Niektorí adresáti sa však jeho výzvami cítili dotknutí a podali na neho udanie komunistickým úradom. Práve tieto listy sa stali podkladom obvinenia, že núti občanov praktizovať náboženstvo a náboženské obrady, a zámienkou na vykonštruovaný proces.

V roku 1963 bol zatknutý a uväznený vo vtedajšej väznici na hrade v Rzeszowe. Obvinili ho okrem iného z porušovania ústavy a slobody svedomia a z nátlaku na ľudí, aby vyznávali katolícku vieru. V zinscenovanom procese ho odsúdili na dva a pol roka väzenia. Vo väzbe bol vystavený ponižovaniu i fyzickému a psychickému násiliu.

Prvé dva mesiace trestu si odpykal v Rzeszowe, 25. januára 1964 ho previezli do centrálnej väznice na ulici Montelupich v Krakove. Hoci sa potvrdilo, že trpí rakovinou a potrebuje neodkladnú liečbu, väzenské a justičné orgány mu primeranú starostlivosť odopreli a zabránili mu podstúpiť plánovanú operáciu rakoviny pažeráka. Nepomohli ani zásahy diecéznych predstaviteľov a právnika. Jeho zdravotný stav sa rýchlo zhoršoval.

Pohrebné obrady

Ani väzenie ho neoddelilo od Krista

Dňa 29. februára 1964 bol Władysław Findysz podmienečne prepustený v stave krajného vyčerpania. Vrátil sa do Nowého Żmigródu, kde 21. augusta toho istého roku zomrel v povesti svätosti. Za blahoslaveného ho vyhlásili 19. júna 2005 vo Varšave.

Pri 50. výročí jeho mučeníctva napísal pápež František v liste, že ani väzenie, ani smrť ho neoddelili od Krista a od oviec, ktoré mu boli zverené. Blahoslaveného Władysława predstavil kňazom ako výzvu k vernosti, svätosti a úplnému nasadeniu v každodennej službe Kristovi a bratom a všetkým veriacim ako príklad odovzdanosti Bohu a radikálnej pripútanosti ku Kristovi i k hodnotám, ktoré evanjelium ponúka všetkým ľuďom.

Ako pripomenul Lev XIV., civilizácia lásky sa buduje odpúšťaním a premáhaním zla dobrom.

Spracoval Martin Jarábek

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem..