Salvatore Cernuzio – Vatican News

Riešenie „dvoch štátov“ je a zostáva jedinou možnou cestou k mieru medzi Izraelom a Palestínou. Pápeži sa menili, rovnako ako situácia na Blízkom východe, kde sa od 7. októbra 2023 dramaticky vystupňovalo násilie a rozdelenie spoločnosti. Diplomatický postoj Svätej stolice však zostáva už takmer osem desaťročí nemenný: „dva štáty“ predstavujú jedinú perspektívu schopnú zaručiť spravodlivosť a nastoliť spravodlivý a trvalý mier. Pápež Lev XIV. je najnovším predstaviteľom, ktorý dôrazne potvrdil tento historický postoj – postoj, ktorý pretrval celé desaťročia napriek tomu, že ho izraelská vláda rozhodne odmieta.

„Naliehavo vyzývam medzinárodné spoločenstvo, aby pracovalo na presadzovaní riešenia dvoch štátov v záujme spravodlivého a trvalého mieru,“ povedal pápež Lev počas modlitby Anjel Pána v Castel Gandolfo v nedeľu 16. augusta po tom, čo odsúdil zneužívanie a násilie páchané na Palestínčanoch na Západnom brehu. Pápež vyzval na oživenie úsilia, aby sa tento projekt – prvýkrát formálne načrtnutý v roku 1947 v pláne Valného zhromaždenia OSN na rozdelenie mandátnej Palestíny na dva štáty – mohol konečne stať skutočnosťou.

Pevne ukotvená diplomatická pozícia

Riešenie založené na existencii dvoch štátov, ktorého počiatky siahajú k výzve na internacionalizáciu svätých miest v Jeruzaleme z roku 1947, sa od 80. rokov stalo základným pilierom diplomatického postoja Svätej stolice k izraelsko-palestínskemu konfliktu. Ide o nemenný postoj, ktorý nie je formovaný emocionálnymi reakciami na opakované eskalácie napätia, ale je pevne zakorenený v histórii a dôsledne presadzovaný jednotlivými pápežmi.

Výzva Pia XII. na ochranu svätých miest

Prvé vyjadrenia pochádzajú z roku 1948, keď pápež Pius XII. v encyklike „In multiplicibus curis“ vyzval na nastolenie takého usporiadania, ktoré by každej zo strán konfliktu zaručilo „bezpečnosť existencie a zároveň morálne i fyzické životné podmienky priaznivé pre duchovný a materiálny blahobyt“.

V nasledujúcej encyklike „Redemptoris nostri cruciatus“ z roku 1949 pápež Pius XII. v obave, že by sväté miesta späté so životom Spasiteľa mohli utrpieť vojnové škody, naliehavo vyzval veriacich, aby využili „všetky legitímne prostriedky“ a presvedčili svetových lídrov, nech Jeruzalemu a jeho okoliu priznajú „právny štatút“, ktorého stabilitu by mohli primerane zaručiť spoločné úsilie národov milujúcich mier.

Pavol VI. a legitímne práva Palestínčanov

Pavol VI., prvý pápež, ktorý v roku 1964 navštívil Svätú zem, hovoril otvorene o legitímnych právach palestínskeho ľudu v predvečer šesťdňovej vojny v roku 1967. Týmto posunul vnímanie problému z roviny humanitárnej krízy do roviny zásadnej politickej otázky.

Vo vrúcnom posolstve adresovanom generálnemu tajomníkovi OSN U Thantovi pápež Pavol VI. v mene celého kresťanského sveta vyzval na vynaloženie „maximálneho úsilia“ s cieľom zabezpečiť, aby bol Jeruzalem, „vzhľadom na svoj osobitný posvätný charakter,“ vyhlásený za „otvorené a nedotknuteľné mesto“, ktoré bude ušetrené od vojenských operácií i následkov vojny.

Rozhodujúci impulz Jána Pavla II.

Rozhodujúci impulz však prišiel od Jána Pavla II. Bol prvým pápežom, ktorý dôrazne žiadal uznanie práva Palestínčanov na nezávislú vlasť a zároveň potvrdil právo Izraela žiť v bezpečí.

Táto dvojaká výzva bola zakotvená v apoštolskom liste „Redemptionis anno“ z roku 1984.

Pápež povedal, že „pre židovský národ, ktorý žije v Štáte Izrael a ktorý v tejto krajine uchováva tak vzácne svedectvá o svojich dejinách a viere, musíme žiadať vytúženú bezpečnosť a náležitý pokoj. Je to právom každého národa a podmienkou života i pokroku každej spoločnosti“.

„Palestínsky ľud, ktorého historické korene siahajú do tejto krajiny a ktorý je už celé desaťročia rozptýlený, má prirodzené a spravodlivé právo opäť nájsť svoju vlasť a žiť v mieri a pokoji s ostatnými národmi tohto regiónu.“

Toto posolstvo zopakoval aj v roku 2000 počas svojej púte do Svätej zeme. Nebola to síce prvá pápežská návšteva tejto oblasti, no pre svoj význam bola označovaná za „historickú“.

Podpora Benedikta XVI.

O deväť rokov neskôr vstúpil na svätú, no zároveň zranenú Ježišovu zem ďalší pápež. Bol máj 2009, keď sa Benedikt XVI. vydal na cestu na Blízky východ.

V duchu odkazu svojho predchodcu zdôraznil, že model „dvoch štátov“ nie je utopickou víziou, ale nevyhnutnou podmienkou na zastavenie špirály násilia a zabezpečenie budúcnosti tohto regiónu.

„Svätá stolica podporuje právo vášho ľudu na suverénnu palestínsku vlasť v krajine vašich predkov. Vlasť, ktorá bude bezpečná a bude žiť v mieri so svojimi susedmi v rámci medzinárodne uznaných hraníc,“ vyhlásil pápež Benedikt.

Palestínčanov vyzval, aby „udržiavali živý plameň nádeje, že sa podarí nájsť spôsob, ako naplniť oprávnené túžby Izraelčanov i Palestínčanov po mieri a stabilite“.

Slová a gestá pápeža Františka

Za pontifikátu pápeža Františka nadobudlo toto úsilie viac medzinárodný a formálny charakter. Podporili ho diplomatické iniciatívy, vrátane podpísania komplexnej dohody zo strany Svätej stolice v roku 2015, ktorou sa oficiálne uznal Štát Palestína a tiež pastoračné gestá, ako napríklad modlitba za mier vo Vatikánskych záhradách v roku 2014 za účasti izraelského prezidenta Shimona Peresa a palestínskeho prezidenta Mahmouda Abbasa.

Toto stretnutie bolo jedným z plodov cesty pápeža Františka do Svätej zeme koncom mája, počas ktorej Jorge Mario Bergoglio jednoznačne vyhlásil: „Nastala chvíľa, aby všetci našli odvahu byť veľkorysí a tvoriví v službe spoločnému dobru; odvahu budovať mier, ktorý spočíva v tom, že všetci uznajú právo dvoch štátov na existenciu a na život v mieri a bezpečí v rámci medzinárodne uznaných hraníc.“

V nasledujúcich rokoch, až do svojej smrti, sa pápež František snažil dodať diplomatický a symbolický impulz realizácii tohto riešenia. Jeho slová a gestá boli dôsledne podporované vyhláseniami stálych misií Svätej stolice pri medzinárodných organizáciách, ako aj kardinálom a štátnym sekretárom Pietrom Parolinom, ktorý opakovane zdôrazňoval, že riešenie „dva národy, dva štáty“ predstavuje najnaliehavejšiu politickú cestu, ktorou sa treba uberať.

Výzvy pápeža Leva XIV.

Toto dedičstvo je teraz v rukách pápeža Leva XIV., ktorý od samého začiatku opäť postavil rámec „dvoch štátov“ do centra celosvetovej diskusie.

Obzvlášť pamätné boli jeho slová počas letu z Istanbulu do Bejrútu v rámci jeho apoštolskej cesty do Turecka a Libanonu: „Svätá stolica už niekoľko rokov verejne podporuje návrh riešenia založeného na dvoch štátoch. Všetci vieme, že Izrael toto riešenie v súčasnosti stále neprijíma, no my ho vnímame ako jediné východisko, ktoré by mohlo ponúknuť, povedzme, riešenie konfliktu, v ktorom tieto národy neustále žijú.“

Tento postoj zopakoval aj vo svojom príhovore k diplomatickému zboru 9. januára 2026: „Riešenie založené na dvoch štátoch zostáva predovšetkým inštitucionálnou perspektívou na naplnenie legitímnych túžob oboch národov.“

Výzvy pápeža Leva a jeho predchodcov stále čakajú na odozvu. Vojna naďalej ničí životy ľudí, zatiaľ čo cesta k mieru sa zdá byť čoraz nejasnejšia. Pre pápežov a Svätú stolicu však politická patová situácia a humanitárna tragédia toto riešenie neznehodnocujú; naopak, potvrdzujú jeho naliehavosť. Práve na túto naliehavosť poukázal pápež Lev XIV., keď vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby si prevzalo svoju zodpovednosť.

Preklad Šimon Saboslaj

Ďakujeme, že ste si prečítali tento článok. Ak chcete byť informovaní o novinkách, prihláste sa na odber noviniek kliknutím sem..